SOUNDS OF TRIP: Liptov - Prosiecka a Kvačianska dolina.

Tentokrát sme si na túru vyšli až do samotného srdca Liptova. Náučný chodník vás prevedie cez dve nádherné doliny : Prosiecka a Kvačianska dolina - horské prostredie, rokliny, vodopády, vyhliadky do dolín, drevené chodníky, rebríky, mlyny, priepaste, "Jánošíkova hlava" ...to všetko spája tento nádherný okruh približne 16-18 km dlhý. Časovo trvá niekomu 7 hodín (ako nám), niekomu viac, no udáva sa, že sa dá prejsť aj za 6 hodín. Trasa je stredne náročná, ale zato oddychová až rekreačná a stále máte čo pozerať, takže aj zabudnete že vôbec túrujete :)

Snažila som sa napísať krátky blog o tom čo kde a ako, ale nedalo sa..tak hádam vás trochu zasvätím do krásy tejto prírody a celej cesty. Nech sa páči . . . . .

Samozrejme, že sme sa zo začiatku nevedeli rozhodnúť, ktorú dolinu navštívime ako prvú a že to bola najprv len Kvačianska dolina, ktorú sme si ako jedinú vybrali. No obrázky a rôzne články nás potvrdili v tom, že si jednoducho treba nájsť čas na celý deň a prejsť si oboma dolinami naraz. A ako som videla, neoľutoval doteraz zatiaľ ani jeden turista. :)

Na začiatok však chcem upozorniť milovníkov nedotknutej prírody: pokiaľ nevyhľadáte zaľudnené turistické trasy preplnené rodinami s deťmi, odporúčam navštíviť tieto doliny na jar či na jeseň príp. v lete cez pracovné dni. Inak vás nemilo odradí tá "plnka ľudí"...my sme našťastie vychytali posledné letné dni v dobrom počasí a bez ľudí :)

Na obe doliny som sa nechala prehovoriť aj týmto obrázkom, ktorý som zázrakom našla :

V strednom krúžku je turistické značenie spolu s "atrakciami" nachádzajúce sa po náučnom chodníku.

Po zvážení sme nakoniec odparkovali v Kvačanoch (nie na platenom parkovisku, ale v samotnej dedinke), odkiaľ sme začali žltou značkou do Prosieku v trvaní hodinu a pár drobných. Po skúsenosti však túto trasu odporúčam len v období keď doobeda slnko nepraží tak ako v lete, lebo sa táto cesta bude zdať naozaj vyčerpávajúca. A zasa na jar, jeseň či v zime po tejto medzi-dedinnej ceste objavíte nádherné výhľady na Liptovskú Maru, Kvačany, Západné Tatry a pod...

Z Kvačan do Prosieku.

Liptovská Mara v pozadí, ale nie je ju veľmi vidieť nakoľko slnko vypekalo parádne.

Dobre, prišli sme do Prosieku, oddýchli si v drevenom altánku a môže sa začať náš okruh náučným chodníkom. Aj keď sme boli mierne vyčerpaní, hneď pri vstupe do Prosieckej doliny - Vráta, nás prebudil chladný vánok zo skál a zurčiaceho potôčika. Prešli sme po drevených chodníkoch, neskôr sa už musíme pridŕžať železných lán aby ste nespadli do vody.

Vráta - do Prosieckej doliny :)

Po prekonaní skalných útesov, potôčika a chodníkov sme sa dostali na lesnú cestičku. Tu však už žiadnu vodu nepočuť, je tu ticho a nikde nikoho. Po ceste nás sprevádzajú akurát tabule náučného chodníka a informujú nás o tom, že pokiaľ je v lete sucho, riečku dlho počuť už ani nebudeme.

Po hodinke sa dostávame na Vidovú, odkiaľ je možné zájsť cestičkou na neďaleký Vodopád Červené Piesky (asi 10 minút). No bohužiaľ, v tomto sme také šťastie nemali a nakoľko bolo naozaj sucho, po vodopáde ani chýru, ani slychu. Tak aspoň odpočinieme na bývalých zavodnených skalách a pokračujeme ďalej.

Vidová - smer k vodopádu.

Tu kde stojím by mala voda tiecť..hmm :D

Nasleduje skalné lozenie a spomínané železné rebríky. Nie je to síce to pravé orechové, ako rebríky v Slovenskom raji, no čarovné je to istým spôsobom tiež. Dostávame sa na záver Prosieckej doliny a tzv. Vyšný Straz.

Ready to ....no proste na lozenie po rebríkoch :D

Záver Prosieckej doliny..:)

Vyšný Straz.

Hovorím, nie je to ako v Slovenskom raji, ale určite učaruje :)

Po úspešnom zdolaní Prosieckej doliny sa vyberáme cez dolinu Borovianka s výhľadom na okolité hory, lúky a pasúce sa kravičky :) Za chrbtom máme vrch Prosečné (1 372m.n.m.). Polovicu túry máme za sebou, no stále nás čaká ešte veľa toho..jupí! No teraz približne hodina a 10 minút kým sa dostaneme do dedinky Veľké Borové, kde si v miestnom hostinci vedľa cintorína (OK, nie je to krčma ale skôr reštauračná koliba či také niečo) objednávame zaslúženú kofolu a kapustnicu! Mňaaam..povinný oddych minimálne na pol hodinu.

Nabrali sme druhý dych a odchádzame do Kvačianskej doliny!

Po necelej polhodinke sa dostávame na miesto zvané Oblazy. Známe je najmä dvoma drevenými mlynmi: vyšný a nižný mlyn. Je to tu ....NÁDHERNÉ! Úžasné a čarovné a malebné..jejda, tuto je ten skrytý poklad nášho krásneho Slovenska! Fotky samozrejme nehovoria toľko, ako to, aké je to naživo!

Ľudí je tu celkom dosť, ani neviem odkiaľ sa tu vzali, ale budiš..vyšný mlyn patrí štátu a momentálne celkom chátra, čo sa o nižnom mlyne povedať nedá. Je zachovalý, spravujú ho dobrovoľníci a prístupný verejnosti (vstupné je v podstate dobrovoľné).

Kvačianskou dolinou..

Horný mlyn v Oblazoch.

Prezraďte mi, kto ich robí? :)

Horný mlyn.

Dolný mlyn plne funkčný :)

Po preskúmaní Mlynov v Oblazoch sme sa o kúsok vrátili a tentokrát modrú turistickú značku vystriedala červená, ktorá nás mala previezť po záverečných úsekoch Kvačianskej doliny. Videli sme zopár krásnych výhľadov do doliny z Veľkého a Malého Roháča, kaňon Kvačianka z Kobyliny a takisto aj vyschnuté vodopády :( ..aha! A samozrejme aj Jánošíkovú hlavu :D ..a ani sme sa nenazdali a naša túra sa už blížila ku koncu. :)